Nemecký ovčiarsky pes

Pôvod                                                                                  


Pomerne mladé plemeno, ustálené až na prelome 19. a 20. storočia z nemeckých sedliackych psov nejednotného typu. V základných črtách sa zhoduje s ostatnými európskymi ovčiakmi. Hlavnú zásluhu na jeho vzniku má rotmajster Max von Stephanitz, ktorému sa s pomocou iných chovateľov podarilo utvoriť najčastejšie chované plemeno sveta.

Povaha

Svojmu pánovi a jeho rodine je nemecký ovčiak veľmi oddaný a verný, celej rodine. Je výborným priateľom. Ku známym ľuďom je taktiež veľmi priateľský. K ľuďom cudzím však býva nedôverčivý. Pri správnej výchove a dobrom zoznámení nebývajú problémy ani s inými domácimi zvieratami. V styku so psami sa prejavuje jeho hravosť, rád sa s nimi priatelí a komunikuje.

Vzťah k deťom

Dobre vychovaný pes má k deťom veľmi dobrý, priateľský vzťah. Deti však musia tolerovať potreby psa a nerušiť ho napr. pri odpočinku alebo pri kŕmení. Pri styku s cudzími deťmi je však, ako aj u iných psov, nutný dohľad dospelej osoby, rovnako ako pri styku s veľmi malými deťmi.

Pracovné využitie

Toto plemeno môže byť použité v mnohých odboroch ľudskej činnosti. S obľubou je používané v policajnej a vojenskej službe, tiež ako pomocník hasičov a pyrotechnikov, pri vyhľadávaní drog a ďalších látok a pri vyhľadávaní a zachraňovaní zavalených ľudí. Ďalej je nemecký ovčiak používaný ako sprievodca nevidiacich, ako pes pre nepočujúcich alebo robí spoločníka chorým ľuďom v ústavoch. Výborne sa osvedčil taktiež ako ochranca a strážca obchodných objektov a domov. V krajine svojho pôvodu sa stále využíva aj na pasenie stád.