Yokšír                            

Pôvod



Hoci nie je najmenším z trpasličích plemien, určite je v dnešnej dobe najznámejší, najrozšírenejší a najpopulárnejší. Jorkšír sprevádza svojho pána aj na také miesta, kde majú psy zvyčajne prístup obmedzený ako sú reštaurácie, obchody či dokonca múzeá a galérie. Napriek tomu to nie je plemeno šľachtené do podoby spoločníka dám a na gauče salónov.
Na rozdiel od väčšiny trpasličích plemien nie je jorkšír psom spoločenským, ale pracovným. Ešte na začiatku 20. storočia bežne lovil myši, krysy či potkany v obydliach svojich pánov a tiež strážil ich majetok. Nepatril medzi plemená šľachtené privilegovanými, naopak, bol skôr psom chudobných.
Keďže ušľachtilé, prevažne lovecké plemená boli vyhradené len pre vyššie vrstvy, orientovali sa chudobní ľudia na stredné a menšie plemená. V Yorkshire sa v 18. storočí zabývali v domácnostiach tamojších tkáčov strapaté, dlhosrsté psy schopné zlikvidovať hlodavce a zároveň ustrážiť obydlie svojich majiteľov pred votrelcami.
Títo predchodcovia sa od dnešného jorkšírskeho teriéra líšili najmä svojou veľkosťou. Boli dvakrát väčší, ich priemerná hmotnosť sa pohybovala od 5 do 6 kg, mali dlhšie končatiny a ich srsť sa vďaka ich pracovnému vyťaženiu ani zďaleka nepodobala na hodvábnu nádheru, ktorou sa dnes pýšia majitelia jorkšírov na výstavách.
Spolu s rozvojom kynologických výstav sa menil aj vzhľad jorkšírskeho teriéra. Chovatelia sa snažili vyšľachtiť drobného psa s čo najdlhšou a najhodvábnejšou srsťou. Dôležitá sa tiež stala farba srsti.




Vzhľad a povaha



Jorkšír je kompaktne stavaný pes vysoký 20 až 24 cm, s ideálnou hmotnosťou 1,8 - 2,8 kg, pričom štandard povoľuje hmotnosť do 3,2 kg. Telo má mať pevné a krátke, pričom pri chôdzi musí ostať chrbtová línia rovná. Predné a zadné končatiny sú rovné a pevné, správne zauhlené. Psy so správnym pigmentovaním majú čierne pazúriky. Vzpriamene nesený chvost býva dnes už s ustupujúcou tendenciou kupírovaný. Jorkšír má pomerne malú a plochú hlavu s nie príliš výrazným čelom. Stredne veľké, tmavé a lesklé oči majú mať živý a inteligentný výraz. Očné viečka musia byť tmavo pigmentované. Pomerne malé uši v tvare V nosí vztýčené, pričom majú proporčne zodpovedať veľkosti psa.
Najdôležitejším znakom jorkšírskeho teriéra je jeho srsť. Má byť dlhá až po zem, pričom u mladých jedincov sa toleruje srsť strednej dĺžky. Mala by byť lesklá, rovná a hodvábna, nesmie byť vlnitá. Je sfarbená do oceľovomodrej, na hrudi, hlave a končatinách je pálená do svetlozlatej. Šteniatka jorkšíra sa rodia vždy čierne, pálenie sa objavuje až neskôr.
Je to živý, inteligentný, sebavedomý a temperamentný pes. Dominantným znakom charakteru jorkšíra je jeho bdelosť, neohrozenosť a ostrosť. Zvyčajne nemá rád dotyky cudzích a v prípade nutnosti sa nebojí použiť zuby. Vďaka týmto vlastnostiam patrí medzi bdelých strážcov. Rád stráži svoj dom a nebojí sa ani iných psov a ani votrelcov.
Jeho výchova nie je jednoduchá a majiteľovi - začiatočníkovi môže dať zabrať. I keď je jorkšír malý pes, neradno jeho výchovu zanedbať.
Jorkšírsky teriér napriek tomu, že v súčasnosti je chovaný ako spoločenský pes, vlastnosti predchodcov nestratil vplyvom ľudských činností a môže sa využívať aj na kynologické výcviky (aportovanie, obratnosť, agility). Psa možno využívať na pracovnú činnosť.Tento psík sa taktiež velmi rád hrá.Ale treba sa o neho riadne starať.